Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Pochádzajú z Ludaníc

Z našej obce pochádza niekoľko viac či menej známych rodákov. Je dobré si pripomenúť tých, ktorí majú svoje korene v Ludaniciach a vo svojom životnom zameraní sa im podarilo presadiť do takej miery, že zanechali badateľnú stopu v niektorej z oblastí ľudskej činnosti. Obec Ludanice je s ich menom nerozlučne spojená. Samozrejme boli v dejinách obce aj iní, ktorí síce z Ludaníc nepochádzajú, ale prežili v nich časť svojho života. Svojim pôsobením ovplyvnili život ľudí v obci a obyvatelia na nich dodnes spomínajú.



ThDr. Bohumil Kapusta, pápežský prelát

Narodil sa v Ludaniciach 18.2.1922. Na ľudovú školu chodil v Ludaniciach. V štúdiu pokračoval na gymnáziu v Nitre, kde v roku 1942 maturoval. Potom bol prijatý do rímsko-katolíckeho kňazského seminára v Nitre a v roku 1946 bol vysvätený za kňaza. Primičnú svätú omšu slúžil 29. júna na sviatok sv. Petra a sv. Pavla, apoštolov v kostole v Ludaniciach. V rokoch 1951-1953 vykonával vojenskú službu v pracovnom útvare PTP. Ako kaplán pôsobil v Dubnici nad Váhom, Čadci, Kysuckom Novom Meste, Turzovke, Púchove. Neskôr ako správca kostola sv. Anny v Trenčíne, potom v Púchove n/V - Horné Kočkovce a od 1. 11. 1971 ako správca fary, neskoršie dekan v Bánovciach nad Bebravou až do svojej smrti. Zomrel 8.10. 1994, pochovaný je v Bánovciach nad Bebravou.

(Zdroj: p. Július Kapusta)


Helena Križanová - Brindzová 

Narodila sa v Ludaniciach 7.1.1922. Známa spisovateľka krátkych próz a veršovaných knižiek pre deti. Prekladateľka z ruskej a sovietskej poézie pre deti a dospelých. Po skončení štúdia na gymnáziu v Nitre pôsobila od roku 1941 ako učiteľka na ľudovej škole v Ludaniciach. Po oslobodení odišla bývať do Bratislavy. Tu pôsobila ako vedúca redaktorka časopisu Zornička v rokoch 1951-1953. V československom rozhlase v rokoch 1953-1955 pracovala ako dramaturgička vysielania pre deti, neskôr v období 1967-1969 bola vedúcou redaktorkou časopisu Rodina a škola. Potom sa venovala už iba literárno-publikačnej činnosti. Zomrela 1.8. 1990.

 


JUDr. Bohumil Repík

Narodil sa 27.3.1928 v Ludaniciach, zoomrel vo voku 84 rokov † 28.8.2012. Študoval na gymnáziu v Nitre a v Dijone vo Francúzsku, kde zmaturoval s vynikajúcim prospechom a získal cenu Alberta Sauvagea. Právo študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval ako podnikový právnik v Nitre a ako sudca v Nitre a Bratislave. V roku 1964 prešiel na Najvyšší súd v Prahe. V rokoch 1990-1992 bol podpredsedom Najvyššieho súdu ČSFR. V rokoch 1992-1998 bol sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. V rokoch 1999-2000 bol členom Legislatívnej rady vlády SR. Ako autor vydal tri a ako spoluautor ďalšie dve monografie. Publikoval viac ako 130 štúdií a článkov v českých, slovenských a zahraničných časopisoch a zborníkoch z oblasti trestného práva, trestného procesu, medzinárodného trestného práva a ľudských práv. V roku 1989 bol na kongrese vo Viedni zvolený za člena Riadiacej rady Medzinárodnej spoločnosti pre trestné právo, v 90-tych rokoch bol členom rady Vysokého medzinárodného inštitútu trestných vied v Syrakúzach na Sicílii. V roku 2002 mu Jednota českých právnikov udelila striebornú medailu Antonína Randu. V tom istom roku mu prezident SR udelil Pribinov kríž II. tr. za výrazný podiel na formovaní novej slovenskej legislatívy európskeho typu.  Bol sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu za Slovenskú republiku.

 


Anton Gendiar

Narodil sa 6.2.1930 v Ludaniciach v rodine roľníka. Významný umelecký maskér slovenskej filmovej tvorby spolupracoval počas svojej umeleckej kariéry s najznámejšími režisérmi (film Medená veža - réžia: Martin Hollý, masky: Anton Gendiar, film Šeptajíci fantóm - réžia: Andrej Lettrich, masky: Anton Gendiar, film Sedím na konári a je mi dobre - réžia Juraj Jakubisko, masky: Anton Gendiar, atď.). Zomrel 23.2.2005.

(Zdroj: Matričný úrad Ludanice, internet)


Viktor Belányi

Narodil sa v Ludaniciach 5.10.1877. Maliar, ktorý sa orientoval na krajinomaľbu a maľbu kvetinových zátiší. Dlhší čas žil v zahraničí, v Nemecku a vo Francúzsku. Na Slovensku mal výstavy v Trenčíne v roku 1915 a v Bratislave v roku 1916 a 1918. Zomrel v Budapešti v roku 1955.

 


Vincent Krajčovič

3. februára 2003 zomrel vo veku 72 rokov jeden z najaktívnejších Slovákov v Detroite, Vincent Krajčovič. Prišiel do Detroitu v emigračnej vlne 1968. Hneď po príchode sa s veľkým entuziazmom zapojil do kultúrnej i politickej činnosti medzi Slovákmi v Detroite i na okolí. Nebolo azda jedného podujatia, na ktorom by nevystupoval, nemal prejav, nepredniesol básničku alebo nespieval. Prednášal a recitoval na večierkoch slovenskej poézie, na rôznych oslavách, na cirkevných slávnostiach, na slovenských festivaloch. Oboznamoval krajanov s tvorbou veľkých slovenských básnikov ale aj s jeho vlastnou tvorbou. Jeho veršovanky potešovali vtipom aj melodičnosťou. Kto by si nepamätal jeho bohatiersky hlas, ktorý tak zvučne znel či už v "starom" kostole sv. Cyrila a Metoda alebo pod ním v hale a či neskoršie v "novom" kostole. Kto by si ho nepamätal v slovenskom kroji alebo elegantne oblečeného v čiernych šatách na báloch? Žil pre Slovensko a odišiel na večnosť v Amerike.

(Zdroj - Jednota /The Union, Catholic Fraternal Bi-Weekly, number 5646/)


Ján Košecký

Narodil sa 27.9.1914 ako desiaty z trinástich detí. Významný pedagóg, prekladateľ, literát, čestný obyvateľ mesta Žiliny. Okrem iných publikácií je autorom historických pojednaní: Historicko-archeologické glosy o predpokladanom prvotnom osídlení lokality dnešných Ludaníc - Husiti v Ludaniciach Páni z Ludaníc, Zasadanie synody na hrade Ludan v roku 1656. Súčasťou jeho života a diela je, že sa stali prameňom ďalšieho oboznamovania sa s dejinami viacerých miest a obcí, v ktorých žil a pracoval. Počnúc rodnou obcou Ludanice, cez mestá štúdií - Topoľčany, Nitra, Trnava, Bratislava a sídla kde vyučoval - Tisovec, Zlaté Moravce, Bytčica, Žilina až po Ilavu s ktorou je rodinne spätý a kde je i pochovaný. Zomrel 2.5. 2000.